Cesta
Mám toľko myšlienok,
že nedajú mi spať.
Moja cesta je zrazu jasná,
vidím každý krok,
každý kameň na nej.
Už len, už len ísť.
A som nedočkavá,
že všetko tak krásne
plynie,
všade je sila,
lesk a svetlo
a moje srdce vzlietlo
a riadky sa zrazu píšu
a duša viac nehľadá skrýšu,
ale len sa prizerá a raduje,
že tak zrazu niekam smeruje,
a v horúčkovitom opojení,
nie, to nie v snení,
ale v akejsi veľkej pravde,
čo už zabudla som na ňu,
chcem ísť a čítať,
čo mi život píše,
čítať všetko, čo prinesie,
ponoriť sa do vesmíru,
a dotknúť sa hviezd,
nahmatať rukou
slnko a pritom
sa nespáliť,
len seba zachrániť
od priemernosti,
od všednosti dní,
od sivosti v srdci,
od vína bez chuti,
od premárnených chvíľ,
od stratených síl.
A s Tebou vo mne,
s Tebou Veľký,
s Tebou Láskavý,
sa raz krok môj
zastaví,
ale keď sa obzriem
späť,
uvidím
bohatstvo života.