Už ju počuť
Už počuť, ako prichádza jeseň,
spievajú ohne,
a v srdci zvláštna tieseň,
les v objatí farieb,
leto letí preč,
kamsi za oceán,
chladný zimný meč,
hlasno sa blíži k nám.
Nesmelé slnko hľadí spoza oblakov,
čaká, kým dostane povolenie
ešte vzbudiť v srdci chvenie,
naplniť dušu túžbami,
pozvať všetkých na poslednú oslavu,
rozlúčiť sa s vílami,
čo v lete tancovali za šera,
a teraz chlad ako čudná príšera,
uväzní nás v krátkych dňoch
a dlhých nociach,
zaspíme, aby sme snívali
krehký zimný sen
o jari.