Večná otázka
(Na pamiatku M.B.)
V nemej bolesti,
pokorne,
so slzou na tvári,
vo všedný deň
i vo sviatky,
zvlášť dnes,
keď zdá sa,
že život zrazu
plynie akosi
pospiatky,
keď kto chcel
len žiť, milovať,
tešiť sa
a svoje sny maľovať,
bez pozdravu,
bez rozlúčky,
nepýtajúc povolenie
odišiel.
Hľadíme na nebo
a na perách len: „Prečo?!“
A ono zdá sa nemé,
mlčí.
Len sneh prikryje
láskavou belobou
spomienku na to,
že zo zeme sme
a vrátime sa do zeme.
V žitia tajomstvách
len, Ty, Láska večná
raz dáš odpoveď,
teraz aspoň zošli, prosím,
balzam na bolesť.
Nasmeruj nás tam,
kde stretneme sa všetci,
kde ja naša večná vlasť
a nebudú už slzy
len Ty, tvoja Láska,
Teba plnosť
a nekonečná slasť.
(február 2010)