Jdi na obsah Jdi na menu
 


Žena

 

Som žena.

Časom zmätená,

nežná i roztúžená.

Kráčajúca v dobe,

v tme, v hľadaní,

v ustavičnom pretekaní

sa s časom

a s vráskami,

s tikotom hodín

s tajnými túžbami.

 

A vpísané je vo mne

ženstvo všetkých žien,

pečať, znak ohnivý.

Nenávidí moje srdce

tento svet márnivý,

že raz miluje veľmi,

potom zas primálo,

že túži len po kráse,

aby raz v nemom úžase

ty objavil si všetko,

čo ponúka.

 

Som žena.

Z rodu tej, čo rozšliapla

hlavu hadovi.

A had aj dnes chcel by

dať mi okovy,

uvrhnúť ma do priepasti,

zabudnutia, strachu,

on váľajúci sa v prachu,

zrak závisťou zakalený,

zraziť túži k zemi

dušu slobodnú a čistú,

no navždy už spútanú

Evinou ťažobou.

 

Ale ja som žena.

A vo mne môže

klíčiť život,

len ja poznám

večný strach zo samoty,

večnú túžbu,

hlad po láske.

 

A utkaná som zložito, viem,

no ja len chcem

vniesť jemnosť

na miesto krutosti,

milovať a nevzdať

sa hrdosti,

zaplniť,

čo je prázdne,

v krehkosti mať silu,

len preto,

lebo som žena.

 

(marec 2010)