Žena
Som žena.
Časom zmätená,
nežná i roztúžená.
Kráčajúca v dobe,
v tme, v hľadaní,
v ustavičnom pretekaní
sa s časom
a s vráskami,
s tikotom hodín
s tajnými túžbami.
A vpísané je vo mne
ženstvo všetkých žien,
pečať, znak ohnivý.
Nenávidí moje srdce
tento svet márnivý,
že raz miluje veľmi,
potom zas primálo,
že túži len po kráse,
aby raz v nemom úžase
ty objavil si všetko,
čo ponúka.
Som žena.
Z rodu tej, čo rozšliapla
hlavu hadovi.
A had aj dnes chcel by
dať mi okovy,
uvrhnúť ma do priepasti,
zabudnutia, strachu,
on váľajúci sa v prachu,
zrak závisťou zakalený,
zraziť túži k zemi
dušu slobodnú a čistú,
no navždy už spútanú
Evinou ťažobou.
Ale ja som žena.
A vo mne môže
klíčiť život,
len ja poznám
večný strach zo samoty,
večnú túžbu,
hlad po láske.
A utkaná som zložito, viem,
no ja len chcem
vniesť jemnosť
na miesto krutosti,
milovať a nevzdať
sa hrdosti,
zaplniť,
čo je prázdne,
v krehkosti mať silu,
len preto,
lebo som žena.
(marec 2010)